Príbeh o kráľovi
Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky. Najviac miloval štvrtú ženu. Obliekal ju do drahých šiat a staral sa o ňu, ako najlepšie vedeľ. Vždy dostala to najlepšie. Svoju tretie ženu veľmi ľúbil a vždy sa ňou chválil pred inými kráľmi, hoci sa bál, že ho jedného dňa opustí a uprednostní niekoho iného. Rád mal aj svoju druhú ženu. Jej sa mohol so všetkým zdôveriť, pretože vždy k nemu bola milá, pozorná, mala s ním trpezlivosť. Zakaždým, keď mal problém, sa jej zveril a ona bola jeho oporou v ťažkých chvíľach. Prvý žena bola jeho verná partnerka a výrazne prispela k zveľadeniu jeho kráľovského bohatstva. Kráľ ju však nemal veľmi rád, málokedy si ju všimol, hoci ona mu prejavovala vrúcnu a oddanú lásku.
Jedného dňa kráľ ochorel. Bola to nevyliečiteľná choroba. Kráľ pochopil, že na zemi mu už neostáva veľa času. Premýšľal o svojom živote, a keďže na druhej strane nechcel byť sám, rozhodol sa, že so sebou zoberie aj svoje ženy.
Mám štyri, ženy, rozmýšľal, keď zomriem, určite nebudem sám. No potreboval, aby ženy s jeho plánom súhlasili.. Zavolal svoju štvrtú ženu a povedal jej. "Teba som miloval najviac zo všetkých. Obliekol som ťa do najdrahších šiat a staral sa o teba celý svoj život. Teraz odchádzam. Chceš ísť so mnou?" Žena na to odvrkla: "Nikdy! Čo ti to zišlo na um?" Otočila sa chrbtom a bez rozlúčky odišla. jej odpoveď sa ako ostrý nôž zarila kráľovi do srdca. Ale ešte mal nádej. Pozval svoju tretie ženu a povedaj jej: "Miloval som ťa celý život. Teraz zomieram, chceš ísť so mnou?" Ale aj ona ho odbila: "Nechcem! Život je príliš krásny. Keď zomrieš, znovu sa vydám." Kráľovo srdce sa zachvelo, ale všetko ešte nebolo stratené, veľmi mal rád aj druhú ženu, ktorá vždy bola pri ňom, keď potreboval pomoc a útechu. Povedal jej: "Keď som potreboval pomoc, zakaždým som sa obrátil na teba a ty si v ťažkých chvíľach vždy stála pri mne. Teraz umieram, pôjdeš aspoň ty so mnou?" No ani ona nevyplnila jeho želanie. "Ľutujem," popvedala, "ale tentoraz ti nemôžem pomôcť. Jediné, čo pre teba môžem urobiť, je to, že ťa pochovám." Kráľ zbledol od veľkej bolesti, ktorú v ňom vyvolalo sklamanie. No skôr ako vydýchol, začul hlas: "Ja ža budem nasledovať všade, kam pôjdeš." Kráľ z posledných chvíľ zdvihol hlavu a ledva spoznal svoju prvú ženu. Bola veľmi chudá, v roztrhaných handrách, pretože sa o ňu nestaral. Kráľ s ľútosťou a plačom povedal: "Mal som sa o teba viac starať a chrániť ťa, pretože ty jediná si mi dala šancu."
Každý z nás má vo svojom živote štyri manželky. štvrtou manželkou je naše telo, ktoré nás opustí keď zomrieme, hoci sme sa oň toľko starali a skrášľovali ho. Treťou ženou je všetko, čo vlastníme, naše spoločenské postavenie a materiálne hodnoty. Keď zomrieme, zostane to iným. Druhou ženou je naša rodina a naši priatelia. Nech boli s nami akokoľvek dlho, môžu pre nás urobiť len to, že nás odprevadia do hrobu.
Prvou ženou je naša duša, ktorá je často zanedbaná pred posadnutosťou bohatstvom, výhodami a slávou tohto sveta. Jedine duša nám však bude robiť spoločnosť kamkoľevk pôjdeme. Od našej statostlivosti o ňu závisí, či to bude odchod do radosti alebo do večeného zatratenia.
(Zdroj: Myšlienočka na deň, Ľubomír Pajtinka)